Za kvalitu ručím svojím menom Branislav Oremus

Deň začínam v skleníkoch.

Farma je moje prirodzené prostredie

Moje prvé kroky vedú každé ráno do skleníkov. Bez rannej prechádzky v skleníku si deň ani neviem predstaviť. Zaujíma ma stav porastu, funkčná dostatočná závlaha, dostatočne vetraný skleník, vlhkosť, teplota a kontrola zdravotného stavu porastu. Nevynechám ani každodennú konzultáciu s agronómom a 2x do týždňa spolu konzultujeme aj biologickú ochranu.
Farma je pre mňa prirodzené prostredie, v ktorom sa pohybujem každý deň. Keď idem na dovolenku, mám výčitky, že sa odtŕham od prírody. Človek s tým jednoducho „mosí žit“.

Priezvisko Oremus je záruka kvality 

Som rád, že k priezvisku Oremus si ľudia vypestovali dôveru. Mnohí poznajú pekárenské výrobky môjho otca, ktorý ich tiež predáva ako Oremus a toto priezvisko bolo v našom regióne vždy vnímané ako záruka kvality a poctivej práce. To, čo píšeme na obal je to, čo garantujeme. Nehovorí to nejaký neznámy farmár z druhého konca zemegule.

Hovorím to ja. Branislav Oremus z Bánova.

,,

„Otec ma vždy viedol k tomu, aby boli veci stopercentné a ja som za to vďačný.“

,,

„Keď idem na dovolenku, mám výčitky, že sa odtŕham od prírody. Človek s tým jednoducho „mosí žit.“

,,

„Mojich ľudí od prvého dňa učím, aby odtrhli len takú rajčinu, ktorú si sami kúpia.“

,,

„Semienka rajčín nakupujeme u najlepších šľachtiteľských firiem.“

,,

„Moje prvé kroky vedú každé ráno do skleníkov. Bez rannej prechádzky v skleníku si deň ani neviem predstaviť.“

Môj malý zeleninový príbeh

S rajčinami som vyrástol

Úprimne? Ja som odchovaný na zelenine. Od detstva si pamätám, ako sme doma vo fóliovníku pestovali rajčiny, papriku a chodili ich do Banskej Bystrice predávať na trh. To bola vždy veľká udalosť. Každú jednu rajčinu sme museli ručne poumývať, poutierať, aby bola lesklá a čistá. Otec ma vždy viedol k tomu, aby boli veci stopercentné a ja som za to vďačný.V noci sme potom sadli do auta, aby sme sa mohli ráno o štvrtej rozložiť v stánku. O 5.30h bolo plné trhovisko ľudí. Na ten ruch mám doteraz krásne spomienky. 

Tak sa začal môj vzťah k pestovaniu, aj k domácim produktom. Neskôr sa rozvinul v rodinnej pekárni, ktorú v 90. rokoch založil môj otec. Tam som sa spoznal na brigáde aj s mojou manželkou. Romantika pri osievaní múky. Ako z filmu. S pekárňou sme založili aj prvý oficiálny skleník, ktorý sme vybudovali na streche. Dva v jednom. Skleník využíval odpadové teplo z výroby na vykurovanie. Od roku 2007 sme postupne rekonštruovali pôvodné skleníky. Dnes pestujeme rajčiny a gerbery na najvyššej úrovni. Uberáme sa k prírodnému a nové poznatky aplikujeme aj do našich skleníkov.
Otcova pekáreň? Na západnom Slovensku je veľmi vychýrená, ale ja som sa vydal cestou pestovania. Naplno sa venujem rajčinám a gerberám. A manželke a mojim dvom dcéram samozrejme.